Základné vyšívacie stehy pre potreby Slovanov

V tomto článku sa budeme venovať niekoľkým najbežnejším vyšívacím stehom, ktoré možno použiť pri zdobení living history odevov. Článok je pokračovaním článku o šicích stehoch a spoliehame sa na to, že čitateľ je s jeho obsahom a teda aj termínmi oboznámený. Nezaoberáme sa tu jednotlivými druhmi výšiviek a tiež nepopisujeme, kedy sa ktorý steh používal. Vychádzame z toho, že čitateľ si samostatne naštuduje, ktoré stehy a aké motívy sú pre jeho potreby vhodné.

V prípade vyšívacích stehov platí pre územie i obdobie nášho záujmu to, čo v prípade stehov šicích, teda to, že nemáme priamy dôkaz vo forme nálezu výšivky. Takisto však môžeme vychádzať z dochovaných nálezov z okolitých území. Osobne by sme pri zdobení slovanských ranostredovekých odevov nepoužívali výplňové hladkovacie stehy, ktoré sú uvedené na konci článku. Tieto sú vhodné pri veľkých vyšívaných plochách a motívoch. Pre vypĺňanie motívov na lemoch odevov však postačí retiazkový, prípadne rozštiepený steh.

Na vyšívanie možno použiť všetky šicie stehy, popisované vo vyššie spomínanom článku. Pokiaľ však chceme vytvoriť zložitejší alebo dekoratívnejší vzor, môžeme použiť napríklad jeden z nasledujúcich stehov:

Stonkový steh
Vychádza zo zadného stehu a šije sa podobne. Pri vpichovaní ihly z lícovej strany na rubovú stranu látky sa však vraciame o niečo viac späť. Vzniká tak línia čiastočne sa dotýkajúcich čiaročiek.

Výskyt: napríklad nález z Mammenu (10. stor., Vikingovia)

Retiazkový steh
Pri tomto stehu vzniká retiazka slučiek. Na začiatku vpichneme ihlu z rubu na lícovú stranu látky. Znovu vpichneme ihlu z lícovej strany do miesta vpichu (priadza vytvorí slučku, ktorú si môžeme pridržať palcom) a urobíme steh od seba, akoby sme šili predný steh. Po dotiahnutí stehu nám zostane slučka, ktorú drží priadza vychádzajúca z rubu na líc. Urobíme ďalší steh od seba z miesta, odkiaľ priadza naposledy vyšla na líc a zasa nám vznikne slučka, ktorá sa upevní na líc vychádzajúcou priadzou. Takto pokračujeme podľa potreby. Tento steh možno použiť ako obrubu i ako výplň výšivky.

Výskyt: napríklad ako obruba na Tapisérii z Bayeux (11. stor., Anglosasi)

Rozštiepený steh
Vyzerá podobne ako retiazkový steh a používa pri vyšívaní hrubšou priadzou. Začneme vpichom z rubu na líc v línii vzoru. Uložíme priadzu do smeru vyšívania a urobíme malý steh smerom späť, pri vynorení na líc ihla prejde položenou priadzou a rozštiepi ju. Výšivka teda vzniká jedným smerom, stehy však robíme v protismere. Aj tento steh sa využíva ako obruba i ako výplň vzoru.

Výskyt: napríklad výšivka z Maaseiku (9. stor., Anglosasi)

Hladkovacie stehy

Poznáme niekoľko druhov hladkovacích stehov. Sú to stehy, ktorých použitím vzniká hladká plná výšivka. Pre stredoveké varianty týchto stehov nepoznáme správny slovenský názov, pretože sa v našej ľudovej výšivke nevyskytujú a tak ich literatúra nespomína.

Kláštorný steh
Keď potrebujeme pokryť väčšiu plochu, môžeme použiť kláštorný steh. Pri ňom urobíme vždy jeden veľký steh na líci látky a potom ho prichytíme niekoľkými maličkými stehmi v pravidelných rozostupoch po celej dĺžke. Ukladáme vždy dlhé stehy tesne vedľa seba a každý prichytíme zvlášť.

Výskyt: napríklad záves rodiny Maltererovcov (14. stor., Germáni)

Ukladaná a prichytávaná výšivka
Ďalšou možnosťou pre veľké plochy je ukladaná a prichytávaná výšivka. Vzor sa vyplní úsporným hladkovaním. Potom urobíme niekoľko dlhých navzájom rovnobežných stehov kolmo na hladkovanú plochu, každý siaha cez celú výšivku. Tieto priečne stehy prichytíme drobnými stehmi v rovnakých rozostupoch, čím sa celá výšivka upevní k podkladu. Týmto spôsobom je vyšívaná napríklad Tapiséria z Bayeaux.

Ukladaná a prichytávaná výšivka akoby tehličková
Veľké stehy môžeme prichytávať aj veľmi tenkou priadzou tej istej farby, a to buď tak, že aj táto tenká priadza je viditeľná na líci výšivky, alebo tak, že prichytávacou priadzou pretiahneme kúsok výplňovej priadze na rub látky. Pritom volíme miesta prichytenia tak, aby vznikol vzor akoby tehličiek. Táto technika sa používa napríklad pri vyšívaní zlatom.

Stehy podľa počítanej nite

Sem patria krížikové a gobelínové stehy. Podľa počítanej nite znamená, že pri každom stehu vyšívame cez presný počet osnovných či útkových nití podkladovej tkaniny.

Krížikový steh
Najbežnejší krížikový steh sa šije cez dve nite. Pri vyšívaní treba dbať na to, aby všetky krížiky "išli rovnakým smerom". Jednou obmenou krížikového stehu je vyšívaná napríklad oltárna prikrývka z Islandu (neskorý stredovek).

Gobelínový steh
Gobelínové stehy sú podobné hladkovaniu, ale šijú sa cez menší počet nití, nie cez celý vzor. Môžu sa ukladať v smere nití alebo uhlopriečne vzhľadom na nite tkaniny.

Tehličkový steh
Gobelínovým stehom sa podobá tehličkový steh. Ten sa vyšíva tak, že v jednom riadku robíme stehy nie na seba priliehajúce a v nasledujúcom riadku vypĺňame ponechané medzery od polovice ich výšky, čím vzniká vzhľad tehlovej steny. Takto bola vyšitá napríklad dalmatika z kláštora v Gösse (13. stor., dnešné Rakúsko).

A na záver ešte poznámka k vyšívacím priadzam: spravidla sa nezvyklo vyšívať ľanom. Používala sa vlnená priadza a hodváb. Priadza bola vždy rovnaká alebo ušľachtilejšia než podkladová tkanina. To znamená, že na ľan vyšívame vlnou, na vlnu vlnou alebo hodvábom, na hodváb len hodvábom.

Samozrejme existuje ešte veľké množstvo rôznych stehov, tu sme spomenuli len tie najpoužívanejšie. Záujemcom o podrobnejšie informácie odporúčame tieto stránky:

stitchopedia.com medieval.webcon.net.au drakt.org dansko.sk – sekcia "vikinské umenie" geocities.com/dyanearden forest.gen.nz/Medieval cunnan.sca.org.au

Psáno pro Living History (SK), upraveno pro potřeby Slované.cz.